Myslíte si, že deti sú pri poníkoch kľudné a poslušné?

Ak si myslíte, že vaše deti budú pri poníkoch poslušné a kľudné pretože im to milión krát opakujem, tak vás vyvediem z omylu. S deťmi pracujem už veľa rokov, ale pri niektorých situáciach aj mne zostáva rozum stáť. Niektoré momenty sú úsmevné, ale niektoré boli aj nepríjemné.

Každý rodič očakáva, že keď mi zverí dieťa do rúk, tak ho naučím základy ako bezpečne pracovať s poníkom. Snažím sa sa im odovzdať všetky skúsenosti, byť im učiteľom a oporou. Reagujem na konkrétnu situáciu a vysvetľujem, vysvetľujem, stále dokola, čo sa práve deje, tak aby si ich malý jazdec zapamätal a vedel riešiť dané situácie v budúcnosti aj sám. Našťastie mám pre deti poníky, ktorých správanie a povaha umožnia deťom urobiť chyby bez okamžitého “potrestania “ zo strany poníka.

S nekonečnou trpezlivosťou opakujem pravidlá, pomáham, ukazuje, upozorňujem a podporujem, trvá to týždne, mesiace, niekedy aj roky. Postupne nechávam deťom viac a viac voľnosti a sledujem všetko z bezpečnej vzdialenosti, tak aby som mohla včas zasiahnúť, ak by bolo treba. Ako sa hovorí “opakovanie je matka múdrosti.”. Niekedy mám, ale pocit, že čím viac im to opakujem, tým rýchlejšie na to zabúdajú 🙂

Zrazu zistím, že deti sú samostatné, poznám ich silné a slabé stránky, strachy čí predvádzanie sa.  Som im po ruke keď potrebuju pomôcť a poradiť.

A zrovna vtedy, keď si už myslia, že všetko vedia, zistia, že nie všetko je tak ako sa zdá 🙂

Okolo poníkov a v stajni sa nebehá!

Čo myslíte, koľko krát som túto vetu už povedala?  Nejak sa im to do tej ich hlavičky nechce dostať. Neviem čím to je, že všetci musia poskakovať a behať .  Jedine čo na nich zaberá je neustále ich niečim zabaviť. No, skúste poslať dieťa pre niečo do sedlovne, vystrelí ako raketa a beží tam aj späť. Niekedy mám pocit, že vedia len behať a slovo krok im nič nehovorí.

Keď prichádzaš k poníkovi, tak ho najprv oslov! Za poníkom nepostávaj, drž si odstup!

A čo na to deti? Viete si asi predstaviť. Postaví sa mu rovno za zadok, a radšej ho po ňom od radosti „pleskne“, no aby si ho predsa všimol alebo kamarát čistí poníka a druhý sa plíži po tíšku k nemu, aby si ho kamarát nevšimol a potom naňho hukne, no okrem kamaráta podskočí od ľaku aj poník. Na šlaktrafenie 🙂

Kŕmiť poníky je povolené len s prítomnosťou trénera, ošetrovateľa alebo rodiča!

Táto veta málo kedy funguje, o tabuľkách na výbehoch kde sa píše „zákaz kŕmenia“ ani nehovoriac. Poníky sú ako malé deti, tešia sa na mrkvičku, jabĺčko alebo cukor. A aj keď sú zvyknuté na deti, sú to len zvieratká a nikdy presne nevieš odhadnúť čo urobia. Namiesto jabĺčka môže nechtiac zahryznúť aj do malej ruky alebo prsta. Okrem toho, ak poník dostane nevhodné jedlo, môže s tým mať vážne zdravotné problémy.

Naša Ela si to vyskúšala na vlastnej koži, dovolila som jej pomôcť mi, rozdavali sme poníkom suchý chlebík s príkazom, aby ho hodila na zem a nedávala ho poníkom z ruky lebo boli všetci spolu v jednom výbehu. Ako do dopadlo? Naša milá Ela sa rozhodla, že predsa len dá jednému poníkovi chlebík rovno do papulky. A výsledok bol nečakaný: Poník pyraňa v strese, aby mu tú dobrotku neuchytil druhý poník chňapol okrem chleba aj po Elinom palci . Viete si iste predstaviť tie slzy, ale Ela to nakoniec strávila a prišla za poníkmi zas 🙂

Keď čistíš kopýtka buď opatrný, postav sa zboku a dvihni mu opartne nohu!

Ale keď predsa na tu nohu vidím lepšie keď som pod ním alebo za ním? Našťastie tie naše poníky sú na tieto cvičenia zvyknuté. Nie raz sa mi stalo, že dieťa čistilo napríklad pravú nohu a potom podliezlo pod bruchom koňa na druhú stranu, aby sa dostalo k ľavej. Nestihla som ani pusu otvoriť, nieto ho stopnúť.

Pred tým ako vysadneš na koňa si skontroluj výstroj!

Veľmi dôležité pravidlo, ktoré keď podceníme, môže zle dopadnúť. Už som videla ako sa pri nasadaní pretočilo sedlo a namiesto na poníkovi dieťa sedelo na zemi – skôr na zasmiatie. No o to nebezpečnejšie to je keď sa to stane pri jazdení a jazdec letí na zem ako raketa.

A ešte pár úsmevných vychytáviek zo škôliek alebo z klubu. Ale ako sa povie „chybami sa človek učí“:

  • kôň nasedlaný naopak  (schválne, kedy si to jezdec všimne. No keď mu nejde zapnúť podbrušník)
  • kôň nauzdený so zubadlom hojdajúcim sa pod bradou (no, kedy si toho jezdec všimne. Nevšimol. Spokojne si priviedol takto vystrojeného poníka na jazdiareň.)
  • nasadanie na poníka zľava s pravou nohou v strmeni  (Kedy si to dieťa všimne? No samozrejme až v momente, keď už je jazdec vyšvihnutý na napnutú nohu, ale na prehodenie chýba voľná končatina. Tá ľavá fakt cez ten krk nejde a až tu je jasné, že by jazdil naopak ako v cirkuse

Deti sú jednoducho nekonečný zdroj na prekvapenia a priznám sa, že po toľkých rokoch ma už málo čo prekvapí, ale i tak som radšej o dva kroky vred :).

A s čím prekvapili deti vás?